BataStory.net

Partizánske - Baťovany

Koncern Baťa bol v tridsiatych rokoch 20. storočia už dobre známym a prosperujúcim podnikom. Výroba obuvi, ktorú rozbehol Tomáš Baťa v dvadsiatych rokoch úspešne pokračovala. V priebehu tridsiatych rokov expandovala aj mimo domovského Zlína. Výrobné podniky zakladali jednak na území Čiech a Slovenska, ale aj v zahraničí, napríklad v Chorvátsku (Borovo), Polsku (Chelmek, Otmęt), Holandsku (Best), Švajčiarsku (Möhlin) ba dokonca aj mimo Európy v USA (Belcamp), Indii (Batanagar) či Brazílii (Batatuba).

Už v roku 1931 odkúpila spoločnosť Baťa kožiarske závody v Bošanoch, malom sídle v údolí Nitrianskej Nivy na úpätí Velkého Tribeča, neďaleko Partizánskeho. Nasledoval Svit – Batizovce, kde sa mali vyrábať syntetické vlákna. Baťovany, ako časť Šimonovian boli pokračovaním stratégie budovania centra obuvníckej výroby na Slovensku.

Koncern Baťa si zvolil lokalitu, ktorá zodpovedala dlhodobej stratégií situovania nových výrobných závodov do málo rozvinutých regiónov so silným potenciálom pracovnej sily, s dobrým dopravným napojením (železnica viedla cez Šimonovany už v roku 1896) a perspektívou ovládnutia širšieho územia.

V období prvej Československej republiky bolo okolie Šimonovian prevažne polnohospodárske s pomerne vysokou nezamestnanosťou. Jediným významnejším podnikom bol Salzbergerov velkostatok s liehovarom. Práve ten Jan Baťa odkúpil už v roku 1933. O päť rokov neskôr, v lete 1938 začala výstavba prvej továrenskej haly.

Vzápätí po začiatku výstavby došlo k rozdeleniu Československej republiky a k vzniku samostatného slovenského štátu. To koncernu Baťa čiastočne skomplikovalo situáciu, keďže už na Slovensku pôsobil ako zahraničný investor. Jan Baťa bol však mimoriadne schopný, pragmatický podnikatel a so slovenskou vládou podpísal obojstranne výhodné dohody (Baťa poskytol slovenskej vláde pôžičku a ona jemu slobodu v podnikaní). Tak zabezpečil závodom v Baťovanoch prosperitu na dlhé vojnové roky.

Od roku 1939 plynule prebiehala výstavba továrne i prilahlých obytných a spoločenských častí novo založeného sídla.
V roku 1948 premenovali obec Šimonovany- Baťovany na Baťovany a od novembra 1948 je obec mestom. V roku 1948 prebehlo v Československu znárodnenie všetkých výrobných podnikov, medzi nimi aj Baťovych obuvníckych závodov v Baťovanoch. Stali sa z nich Závody 29. augusta (na počesť výročia vyhlásenia SNP). 9. 2. 1949 premenovali aj mesto. Z Baťovian na Partizánske.

Päťdesiate roky znamenali útlm vo výstavbe mesta. Stavať sa opäť začalo začiatkom šesťdesiatych rokov. Pozoruhodné je, že ešte stále sa rešpektoval pôvodný urbanistický návrh J. Voženílka. Rozmiestnenie jednotlivých funkcií v meste (nemocnica, dom kultúry, školy, športoviská, bývanie) bolo v súlade s pôvodným regulačným plánom z roku 1945.

Najväčšmi ráz mesta ovplyvnila extenzívna výstavba v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Vtedy vznikli priľahlé panelové sídliská i charakteristické moderné solitéry (nemocnica, nákupné centrá a pod.). Po roku 1989 prešli obuvnícke závody opäť do súkromných rúk. Išlo však o viacero majiteľov a tak sa ráz výroby zmenil.

Dnes je výrobe obuvi venovaný už len zlomok kapacít výrobného areálu. Mesto si, napriek tomu, uchovalo ráz pôvodného baťovského sídla. A to jednak ako záhradné mesto, ale aj vzhľadom na bezprostrednú priestorovú i funkčnú zviazanosť mesta a výrobného areálu. Partizánske má dnes 25 000 obyvatelov a je okresným mestom.

Zdroj:
Partizánske. Staré a nové epochy, Ed. Jozef Vladár, Egon Wiedermann. Bratislava, Mesto
Partizánske 2000, 230 s., s. 100